Myslím si, že možnosť Zdržal sa a nevyjadriť svoj jasný postoj Za alebo Proti je buď známkou nekompetentnosti, neslobody a nezodpovedného rozhodovania sa alebo alibizmu hrubého zrna. Nijako neobstoja výhovorky, ktoré na obhajobu možnosti Zdržal sa často počúvam od rôznych ľudí, že nemajú dostatok info, aby sa vedeli zodpovedne rozhodnúť, alebo podobne, ako p.Matovič hovoria, že keďže Za a Proti sú v rovnováhe, tak by nebolo seriózne prikloniť sa na jednu stranu a pod.
Možnosť Zdržal sa je systematická chyba v našom hlasovacom systéme v parlamente. Nejestvuje situácia, že by jedinec nemal čo i len maličkú prevahu názoru buď na jednu alebo druhú stranu. Možnosť Zdržal sa podporuje nezodpovednosť a alibistické umývanie rúk, a preto sa domnievam, že by poslanci takúto možnosť nemali mať a museli sa vždy rozhodnúť Za alebo Proti.
Ak sa poslanec nechce jednoznačne vyjadriť Za alebo Proti, tak berie peniaze za alibizmus a signalizuje to jeho neúprimnosť a strach otvorene sa postaviť k problému. Dokonca sa domnievam že neraz to signalizuje aj strach, že by ho kolegovia a kolegyne v strane odsudzovali, keby nešiel „s davom" a keby sa nepodriadil väčšine len preto, že nemá dostatok hrdosti a statočnosti. A ak sa naozaj „nevie" (ja tvrdím, že nechce, pretože sa bojí) zaujať jednoznačné stanovisko, nemal by sedieť v parlamente. Vždy má k dispozícii nejakú sumu info a na tomto základe je oprávnený sa rozhodovať. Ak je tých info nedostatok, príčina môže byť v tom, že predkladateľ ich dostatok neposkytol, alebo v tom, že poslanec si problematiku nenaštudoval zodpovedne a dostatočne do hĺbky. V tom prvom prípade mu nikto nemôže zazlievať, ak sa rozhoduje iba na základe dostupných info. V tom druhom jednoducho klame a tvári sa zodpovedne, pričom opak je pravdou - aby sa nemusel zodpovedať, vyhovorí sa na nedostatok info. Myslím si, že je naozaj veľmi málo situácií, v ktorých máme dostupné naozaj všetky potrebné info. Vo výrazne prevažnej väčšine sa rozhodujeme iba na základe svojich domnienok, očakávaní a predpokladov a vždy nám nejaké info chýbajú, takže sa rozhodujeme s určitou mierou pravdepodobnosti, že veci dopadnú tak, ako predpokladáme, no tvrdiť to nemôžeme.
Takéto rozhodovanie samozrejme prináša riziko, že bude chybné. To však je cena za učenie sa, zrenie a rast - človek sa učí len a len na svojich chybách, nikdy nie na chybách iných. Ak niekto tvrdí, že sa učí na chybách iných, tak nehovorí pravdu a nemá odvahu priznať si svoje obavy a strach unášať riziko.
Ľudia s takýmto strachom nikdy neposúvajú spoločnosť dopredu, ale sú jej brzdou a ostatní na to doplácajú. Pri našich poslancoch je to takmer 3600 € mesačne, ktoré im idú z našich daní. Ak sa zdržia, mali by mať za každé alibistické hlasovanie o aliqotnu čiastku menší poslanecký plat.