reklama

Socioterapia alebo vzťahy naše každodenné

Pred pár dňami som si písal na facebooku s jednou mladou ženou. Reagoval som na jej status, v ktorom mala napísanú myšlienku, že ak ti niekto zlomí (zraní) srdce, tak najlepšou reakciou je udrieť ho po tvári (pravdepodobne dať mu facku) a nechať ho tak. Napísal som jej, že sa mi viac pozdáva myšlienka práce na sebe a na svojej osobnostnej zrelosti, aby vedela viac odolávať zraneniam srdca a potom by nebolo potrebné nikoho udrieť. Odpovedala mi, že ona si myslí, že tá facka je predsa len lepšia. Spýtal som sa, či nemá chuť o tom diskutovať a odpísala, že niet o čom diskutovať, že ona si myslí toto a hotovo. Koniec.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Keďže tú mladú ženu trochu poznám aj osobne, zostal som sklamaný a zarmútený, ako ľahko odmietla diskusiu a ako „bohorovne" jej bolo jasné, že na zranenie srdca treba zareagovať agresívne. Ako keby vôbec nebrala do úvahy fakt, že zlomené/zranené srdce je výsledkom vzťahu, že tomu zraneniu muselo niečo predchádzať. Ihneď agresívna odpoveď. Neviem síce, či by tak v skutočnosti aj konala, skôr si myslím, že nie, ale prekvapilo ma, že vo svojom vnútri táto mladá, vzdelaná a aj pekná žena schvaľuje agresivitu a dokonca to aj zverejňuje a sympatizuje s tým na verejnej sociálnej sieti. Na tej istej sieti, na ktorej som už viac razy svojim „priateľom" odpisoval, že sa mi nepáčia ich nacionalistické alebo rasistické vtipy, dokonca som „priateľstvo" s viacerými z nich kvôli tomu aj ukončil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Šíri sa to ako zhubná nemoc. Na Slovensku to „páchne" agresivitou, nízkou toleranciou a krízou hodnôt. Ako je možné, že mladí chlapci, ešte neplnoletí, bez akejkoľvek miery zodpovednosti postriekajú novú fasádu domu, poškodia cudzí majetok len preto, lebo sa im chce? Kde hľadať príčinu násilia iných mladých ešte neplnoletých mužov a žien, ktorí sa verejne hlásia k fašizmu, spochybňujú holokaust a nenávidia židov? Veď možno ešte ani žiadneho v živote nestretli. Čo sa to deje? A podobných otázok by sme našli množstvo.

Ak by niekto chcel namietať, že je to dobou, tak nesúhlasím, pretože to považujem za zbavovanie sa zodpovednosti nás, starších. Žiadna doba nevyrába fašistov. Tých „vyrábajú" medziľudské vzťahy. Predovšetkým v rodine, následne v škole a neskôr v celej spoločnosti. Stačí si zapnúť niektorú politickú diskusiu, v ktorej je aspoň jedným z diskutérov niekto z tej „najsociálnejšej" strany a isto medzi prvými reakciami na spoludiskutujúceho z ich strany budú posmešné urážky - verbálna agresivita. Ako to, že títo ľudia nepoznajú svoju mieru zodpovednosti voči nám, občanom, voči voličom? Ako si také niečo takto verejne môžu dovoľovať? Myslím, že je to tak preto, že nachádzajú pomerne silnú odozvu (44%) v občanoch, ktorým sa ich agresívne správanie páči. Týchto 44% zakomplexovaných a neistých občanov sa hlási k posmeškom a je to možné iba preto, že aj oni tak boli vychovávaní - s nízku, možno až chýbajúcou úctou voči iným. Myslím si, že je zodpovedné a statočné obhajovať svoje názory, ale každopádne iba v korektnej argumentácii a nie v podpásových a nechutných slovných útokoch, doslova verbálnej dyzentérii (veď si len spomeňte na mnohé verejné vyhlásenia „zástupcu ľudu" Jána Slotu).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa niečo pokazilo vo vzťahoch, tak iba vo vzťahoch sa to môže vyliečiť. Som o tom presvedčený. Socioterapia používa zvláštny pojem - sociatria. Je to liečba spoločnosti, prostredia, sociálnych systémov. Autor tohto pojmu, známy psychoterapeut Moreno hovorí, že je charakterizovaná tým, že za objekt terapeutických intervencií je považované ľudstvo ako také. V menšom meradle prinajmenej Slovensko ako také. Domnievam sa, že treba venovať veľa pozornosti oblasti verejného a spoločenského života, v ktorej narušené vzťahy vplývajú na nás všetkých, na celú spoločnosť a môžu mať ďalekosiahly vplyv na naše životy a kvalitu žitia vôbec. Mám na mysli oblasť politiky, najmä vzťahy medzi politikmi a politickými stranami a vzťahy v komunálnej politike. Vzťahy v parlamente sú očividne deštruktívne a to jednoznačne vplýva na proces tvorby a prijímania kvalitných zákonov, ktoré určujú život celej spoločnosti. Veď aký to môže byť zákon, ktorý je v parlamente prijatý „demokratickou" väčšinou 76 : 74 hlasov? Je zrejmé, že takýto zákon skôr rozdeľuje, než by spájal a jeho prijatie má skôr slúžiť k tomu, aby jedna strana ukázala svoju moc druhej a aby si potom svoje úlohy vymenili po najbližších voľbách. Ako sa budú správať stúpenci politika, ktorý verejne vulgárne nadáva alebo uráža predstaviteľov iných štátov, menšín a pod.? Ako sa budú správať a aký vzor dostávajú voliči poslancov, ktorí sa fackujú v parlamente a verejne sa urážajú? Predsa je naivné myslieť si, že to neovplyvňuje náladu v spoločnosti, že to nepodnecuje k neznášanlivosti a k agresivite. Svet už má jednu tragickú skúsenosť, keď spoločnosť, odborníci, psychológovia a ďalší mlčali a skončilo to desiatkami miliónov mŕtvych v nezmyselnej vojne. Následné osobné tragédie pozostalých a ich trauma sa prenášala na nasledujúce generácie a to nie len v podobe nenávisti a predsudkov, ale aj na oveľa hlbšej a principiálnejšej rovine. Tu by sa mala začať diskusia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Facka rozhodne nezahojí zlomené srdce. Iba vytvára živnú pôdu pre ďalšie zlomené srdce a pre ďalšiu facku. Kde to skončí? Veľa, naozaj veľa námetov pre sociálnych pracovníkov, socioterapeutov, psychológov, psychoterapeutov...

Ľudovít Dobšovič

Ľudovít Dobšovič

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Psychológ-psychoterapeut, 60 rokov Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu